Čakanie na zázrak, čakanie na Godota…

15. októbra 2017
cakanie-ako-nova-vasen

Život je plný čakania…

Mám pocit, že čakanie sa stalo našim novým koníčkom, vášňou, ktorú opakujeme znova a znova.

Čakáme každý deň a na všetko. Na autobus, ktorý nás má doviesť do práce, na vyšší plat, na povýšenie, na to kým vyrastieme a odídeme z domu, či kým prídeme na rad v obchode. V lete čakáme na ochladenie, v zime zas na teplejšie dni a takto by som mohla pokračovať donekonečna…

Ja viem, niektorým druhom čakania sa nevyhneme. Niektoré podstupujeme dobrovoľne, veď tie správne veci potrebujú čas, ale tento článok nie je o týchto druhoch čakaniach. Je o čakaniach na zázrak, ktorý sa častokrát prezlieka za Godota. Je o tých nevedomých čakaniach, ktoré sú pre nás samozrejmé. O tých, s ktorými sme sa zžili natoľko, že sa stali súčasťou našich životov a pritom nemuseli. Také čakania prichádzajú v situáciách, kedy si povieme len – „veď čo iné nám ostáva“, alebo v momentoch, kedy nás ovládne strach, a hoci dobre vieme, čo by sme mali urobiť, danú vec odkladáme zo dňa na deň, z týždňa na týždeň a upokojujeme sa lžou, že sa to celé nejakým zázrakom vyrieši samé. Ale nevyrieši…

Čakanie na zázrak mi pripadá ako hra absurdného divadla. Nik nevie, kto je Godot, nik nevie, ako vyzerá alebo čo má urobiť, ale všetci naň len čakajú… Podobne ako v dnešnom svete akurát s jedným rozdielom. Zázrak sa prevtelil do spomínanej postavy a my sme na seba zobrali úlohu vášnivých čakateľov.

Alebo sa možno len riadime heslom, že ak si niečo veľmi želáme, splní sa nám to… Ale musíme byť nutne zapísaní na listine čakateľov na zázrak?

Svoje meno som z neho vymazala len prednedávnom.  Čakanie ma frustrovalo natoľko, že som sa rozhodla zapísať sa na iný. Na zoznam tých, ktorí miesto čakania plánujú a konajú, medzi ľudí, ktorí nehovoria – „veď nejako bude“ alebo „ono sa to nejak skončí“. Do zoznamu tých, ktorí miesto čakania vykročili zázraku naproti…

PS: Ak ťa zaujíma, ako môj príbeh pokračuje, neostáva ti nič iné, len sledovať môj blog alebo sociálne siete (Fb & Instagram) a (paradoxne) počkať na nový článok.  Dovtedy mi môžeš do komentára napísať, na ktorom zozname sa vidíš? 

s láskou

daniela_slavik

You Might Also Like

3 komentáre

  • Reply Greta 16. októbra 2017 at 18:06

    Myslím, že zázrak si zaslúžime vtedy, keď ako píšeš, naňho nečakáme ale vyvinieme úsilie priblížiť sa mu. Nedávno som čítala toto: „Je ťažké čakať na niečo o čom vieš, že sa nikdy nestane. Ale oveľa ťažšie je vzdať sa, keď vieš, že je to to jediné čo chceš. “ A to je podľa mňa moment, keďy sa treba aspoň pokúsiť vyjsť zázraku v ústrety.
    Počkám si na pokračovanie tvojho príbehu.

  • Reply Martina 17. októbra 2017 at 6:52

    Som za – čakanie na zázrak, ako o tom píšeš (s prízvukom na slove zázrak) je zbytočnou stratou energie tak potrebnej na omnoho dôležitejšie veci v našom živote. Zázrak, ak pominiem jeho najbežnejší výklad je pre mňa a aj pre mnohé výkladové slovníky čakaním na niečo neobyčajné, zvlášte…Toho máme v živote aj bez čakania dostatok…
    Ja si však rada počkám práve v zmysle, v akom ale tento článok nebol napísaný. Ale o tom možno neskôr 🙂 Buď u Teba alebo u mňa na blogu.

    Krásny deň prajem.
    M.

  • Reply Sabi Lipovská 18. októbra 2017 at 21:33

    Pekne napísané. 😉 Naozaj ti k rozhodnutiu ,,nečakať“ gratulujem, pretože si viem predstaviť, že to nebolo jednoduché. Ja sa zatiaľ radím práve do tej opačnej skupinky, pretože som práve v takom štádiu života, že skrátka netuším, čo je správne a čo nie, vlastne ani neviem, čo chcem, kam sa chcem dostať, vypracovať… Určite za to môže hlavne nástup na výšku, čo je snáď najväčšia zmena v mojom živote, a tak trochu dúfam, že sa zjaví nejaká dobrá víla a ukáže mi cestu, lebo som momentálne dosť bezradná… :/

  • Komentáre

    Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.