Miluj(em) svoje slzy

1. júna 2018
milujem svoje slzy

Slzy a ich slané cestičky na tvári má na tvári z času na čas každý.

Aj ja.

Plačem. Veľa a rada.

Naposledy dnes. Ale tak v dobrom, keď som si prečítala správu od dievčiny, ktorá mi poďakovala za knihu Láska je láska. Napísala, že sa v nej našla…

A to ma úplne dostalo.

Príbeh Láska je láska som napísala s vierou, že zmení život dievčatám na Slovensku. Priznávam, vcelku trúfalé. No nestalo sa tak. Alebo aspoň nie v mnohých prípadoch. Mala som veľké očakávania, ktoré keď sa neplnili, bola som sklamaná a prestala si veriť. A to je to najhoršie, čo sa mi mohlo stať. Pochybnosti ma úplne ovládli. Spochybňovala som každý svoj ďalší krok.

Mám písať?

Zaujíma to niekoho?

Číta to niekto?

Je niekto zvedavý na pokračovanie?

Vyšlo by vôbec? 

Všetky tieto a podobné otázky ma položili.

A dnes, keď som si uvedomila ich bezvýznamnosť, rozplakala som sa. Sedela som na posteli, v ruke držala mobil a po tvári mi stekali obrovské slzy vďaky za slová neznámej. Bol to oslobodzujúci pocit. 

Čím som staršia, tým som emotívnejšia a slzy sa mi v očiach objavujú častejšie. A ten pocit sa mi začína páčiť. Začínam ho milovať. Veď slzy sú vlastne krásne. Sú to zhmotnené emócie… Môže to byť pochopenie, smútok, ľútosť, dojatie, bolesť, radosť alebo láska. Tak prečo ich neprejaviť, keď to tak cítime?

@danielaslavik

You Might Also Like

3 komentáre

  • Reply Ali cajazpalaca 1. júna 2018 at 21:46

    Ja už štyri roky plačem aj pri vtipných hlaskach detí ktoré mi napíšu mamičky. Potrebujem vyventilovat svoje emócie von a skôr ako ich nechávať v sebe radšej dať von. A nehanbím sa za každú jednu slzu. Niektoré sú od dojatia, iné z bezmocnosti, ďalšie od hnevu…ale všetky sú moje.
    Krásne jemný článok pri ktorom sa mi opäť vtisli slzy do očí. Určite píš aj ďalej má to zmysel. Ak pre nikoho tak pre mňa a v prvom rade pre teba.

  • Reply Janka Bianka 3. júna 2018 at 11:30

    Ja sa tie ventilujem plačom, potom sa cítim lepšie. Normálne keď mám v sebe nahromadeného kopec stresu a už neviem čo s tým tak ten plač príde nejako tak sám. Myslím, že je to lepšie ako keď to ľudia dusia v sebe alebo naopak kričia po všetkých lebo im nie je dobre. Avšak v spoločnosti aspoň tej našej je takýto prejav stále nepochopený.

  • Reply Radka 3. júna 2018 at 20:17

    To muselo být silné povzbuzení do práce a tvorby, přeju ti to a věřím, že ti to pomůže hodit pochyby za hlavou.
    To jsou krásné okamžiky, když se člověk rozpláče radostí a dojetím 🙂 V posledních měsících se učím neplakat kvůli hloupostem a nebrat si slova od druhých, kterými mě chtějí ranit, příliš vážně. Snažím se mít na paměti, že to vypovídá spíš něco a o nich než o mně. Včera jsem ale brečela u filmu – I kill giants, doporučuji 🙂

  • Komentáre

    This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.