O pravdivosti frázy „to sa ešte zíde“

20. augusta 2017
minimalizmus-upratovanie-čo-s-nepotrebnymi-vecami

Žijeme v dobe, kedy máme takmer všetko. Naše šatníky sú preplnené, máme v nich šaty, tričká, ktoré sme nenosili už roky, úžasné topánky, ktoré si šetríme na zvláštne príležitosti, modré, ružové, červené blúzky rôznych strihov a kvantá nohavíc. Vieme si vygoogliť hocičo – ako urobiť večeru za 5 minút, čo robiť pre rýchlejší rast vlasov, ako si nájsť perfektného partnera na vážne zoznámenie, v priebehu niekoľkých sekúnd zistiť mená nositeľov Nobelovej ceny alebo najnovšie správy odkiaľ len chceme. Máme neuveriteľne veľa možností, medzi ktorými sa častokrát ani nevieme rozhodnúť. Máme toho príliš veľa a nestíhame. Keď si konečne nájdeme čas, spomalíme a chceme sa toho všetkého zbaviť, niečo v nás nám šepne „to sa ešte zíde“.

To sa ešte zíde hovoríme veciam, ktoré si chceme nechať. Ale prečo? Veď sami dobre vieme, že nezíde… Že tie šaty zo stužkovej si už neoblečieme, že tri síce navlas rovnaké, ale zato perfektné košele slim strihu nevynosíme, že z tej výstavy hrnčekov na polici nepoužijeme ani tretinu, uvedomujeme si, že 20 párov podobných balerínok je veľa, no aj tak máme chuť si kúpiť ďalšie.

Predať. Darovať. Vymeniť.

Veciam, ktoré mi ležia v skrini nepohnute viac ako rok, dám štítok to sa ešte zíde“, čo však neznamená, že tam budú ležať ďalších 12 mesiacov. Tieto veci sú u mňa určené na predaj, výmenu alebo darovanie. Predtým než čokoľvek vyhodím, premýšľam, či tým nemôžem urobiť radosť niekomu inému. Veľakrát sa nájde možnosť, ako sa danej veci zbaviť tak, aby neskončila v koši.

Kým som žila v Košiciach s najlepšou kamarátkou sme si menili veci. Ona sa ujala šiat, ktoré som nechcela, mne sa zas častokrát páčilo jej tričko, čo mala na sebe iba raz. Podobne to robím aj online cez vinted, kde už zopár rokov predávam a vymieňam oblečenie, či doplnky. Dokonca mám odtiaľ vintage letnú blúzku, na ktorú nedám dopustiť.

Viem, že veci so štítkom „to sa ešte zíde“ sa častokrát zídu, ale vo väčšine prípadov už nie nám. Tak prečo im nedať šancu na ďalší život… Ako ste na tom s vecami so štítkom „to sa ešte zíde“ vy?

Prečítaj si aj: 

Minimalizmus: Ako na to v 10 krokoch

8 vecí, ktoré nepotrebujem a možno ty tiež…

Čo mi dalo 111 dní minimalistickej výzvy

s láskou

daniela_slavik

You Might Also Like

8 komentárov

  • Reply Evka Limetka - Something BIOtiful 20. augusta 2017 at 16:41

    Pravda pravdúca, aj ja sa snažím čo najmenej nakupovať a v skriniach držať len to, čo sa naozaj NAOZAJ ešte zíde :). Myšlienky minimalizmu mi boli vždy sympatické, ale tak poriadne si ma nakopla ty tvojimi článkami a výzvami 😉

    Práve nedávno som hľadala nejakú stránku, kde by som mohla predať alebo darovať moje zachovalé oblečenie. takže tip na Vinted prišiel vhod :). Len som sa dogúglila len k českej verzii – tú máš na mysli?

    • Reply Flung out of space 20. augusta 2017 at 17:14

      Vďaka Evi 🙂 Myslím ten český vinted. Nikdy som nemala problém, že som zo Slovenska, dokonca som tam predala jedny topánky aj Slovenke. Určite skús.

  • Reply Lucia 20. augusta 2017 at 17:11

    Ja by som si takto mala polku skryne vystriedat, vela veci sice davam sestram, ale niekedy to maju uz aj oni problem vynosit. Su to kusky stare uz vela rokov, ale nejak mam stale problem ich vyhodit, alebo niekam presmerovat inam. Skusala som to davat aspon do zbernych kosov, ale u nas na dedine ich zrusili :(. Musim vyskusat tu stranku o ktorej pises 🙂
    LIFE IN PICTURES BY LU

  • Reply Simona 21. augusta 2017 at 8:44

    Je to pravda.
    Ja som sa inšpirovala od jednej youtuberky a oblečenie, ktoré si „označím“ ako „možno sa to zíde“ si dám do jedného vreca a keď sa toho vreca nedotknem 6 mesiacov, dávam veci preč. Keď odtiaľ predsa len niečo vytiahnem, nechám si to 🙂

    http://www.simonazacko.blogspot.com

  • Reply Radka 21. augusta 2017 at 11:00

    S tím, že se to bude hodit, ale ne nám, máš naprostou pravdu! Člověk chce stejně nosit to pěkné, nové, skvěle padnoucí, ne věci, které nejsou prostě „ono“, ale někomu jinému by udělali velkou radost. Jenom je kolem toho práce a to si myslím, že většinu lidí odrazuje. Hodit věci do popelnice (v lepším případě té na textil) je nejjednodušší..

  • Reply Ali cajazpalaca 21. augusta 2017 at 13:28

    To je teda fakt. U keď ja toho síce veľa nemám no i tak málokedy niečo dávam preč. Niečo občas dám sestre lebo som pribrala a mne to malé, tá to o pár rokov dá druhej sestre lebo práve tá schudla a nakoniec sa mi to po rokoch vráti lebo momentálne som schudla ja. A tak veci kolujú medzi nami ?. No inak keďže veľa nenakupujem nemám hordy ale tým že už 20 rokov nevyhadzujem je to už slušná skriňa. Ale musím už niečo vymyslieť. Ešte rozmýšľam že pred vianocami zvyknú byť zbierky charitatívne tak sa asi s niečím rozlúčim.

  • Reply Martina 22. augusta 2017 at 12:57

    Ahoj Dani,
    pekny clanok, aj tema 🙂

    Povedala som si, ze prispejem aj ja k tejto teme, ako to mame u nas doma 🙂
    Ako je to so mnou a fazou „to sa este zide“? Velmi jednoducho – nie sme kamaratky 🙂

    Prameni to velmi jednoducho v tom, ze moji rodicia si tuto frazu omielaju a omielali, takze som nu bola takpovediac alergicka a od pociatku mojich „samostatnych“ dni som sa stale viac zlepsovala v „triedeni“.

    NIelenze doma triedime vsetko od bia po textil, ale postupne si utvarame nas system, ktory zrejme funguje stale lepsie, nakolko pri mojom ostatnom dokladnom detoxe domacnosti som uz nevyhodila takmer nic. Tento zaver, hoc sa moze zdat v priamom rozpore s filozofiou „cistej domacnosti a satnika“, ale nie je vobec na zahodenie. Vysvetlim. 🙂

    U nas doma sa 2-3x rocne uskutocnuje uz spominany „detox domacnosti“ – v zasade po Novom roku a pocas leta a podla potreby aj niekedy medzitym.
    Pri tom prehodnotime kazdu vec, ktoru doma mame a v pripade, ze natrafime na nieco, co nebolo od posledneho detoxu pouzite, ide s velkou pravdepodobnostou prec z nasho domova resp. ak si nie sme isti, ci by sa len predsa dany objekt nezisiel v buducnosti, dame danej vecicke este jednu sancu a jej potrebnost prehodnotime pri dalsom detoxe.
    Takto sa to opakovalo parkrat, dokial sme uz v tomto roku nevyhodili naozaj nic. A dodat je treba tiez, ze sa toho ani nijako extra nedokupilo, co sa novych veci tyka.
    Takto by to bolo s vecami.

    Co sa oblecenia tyka, tu sa drzime nasledovnych pravidiel:
    1. dolezite casti garderoby si postupne kupujeme v tej lepsej kvalite, kludne aj drahsie, ak je to nevyhnutne – takto si s manzelom skladame satnik uz niekolko rokov 🙂
    2. ostatne casti garderoby kupujeme pokial mozno v co najlepsom pomere cena vs. kvalita – ide o take basics ako bavlnene tricka ap.
    Prvu kategoriu veci vieme vynosit niekolko rokov, niektore kusky uz mame takmer 7 rokov a budu urcite sluzit este dalej.
    Oblecenie z druhej kategorie doslova „znosime“ – tzn. kusky oblecenia si obliekame, dokial to ich kvalita esteticky umoznuje a po momente, kedy su este stale pouzitelne, no esteticky to uz je horsie, prehodime si uvedene kusky do nasej „domacej kolekcie“ – veci dalej nosievami doma. Takto vydrzia este riadnu dlhu dobu az uz su po par rokoch hodne len ako handra alebo na iny recycling.
    3. pravidlo pridava este moj manzel, ktory ma teoriu, vzdy sa musiet vojst do jednej skrine s tym dodatkom, ze ked do skrine pribudne kusok, musi iny prec. Neplati to samozrejme absolutne, nakolko veci „prvej kategorie“ este nie su v plnom stave, ale brani to kupovat veci, resp. kategorie oblecenia duplicitne 🙂

    Malokedy teda mame veci, ktore by bolo potrebne vyhodit.
    Co sa veci do domacnosti tyka, tie postupne „posuvame“ do nasich dalsich nehnutelnosti.
    Oblecenie, ak sa nahodou najde take, ktore nie je „znosene“ (vid vyssie) vacsinov darujeme niekomu, komu moze pomoct – avsak nie len takpovediac anonymne, ale cielene, socialne slabsej rodinke alebo komukolvek. V case socialnych medii je to viac nez jednoduche.
    Popripade sa obratime na starostu mensej obce, ktory nas vzdy ochotne usmerni s tym, kde je treba pomoct najviac (posledne zmienene plati pre nas vseobecne, aj ked ide len o formu vypomoci s potravinami ap. – obdarovani pri tom nemusia byt v rozpakoch, nakolko sa to nasledne realizuje prave cez obec )

    Tolko k nasmu systemu.

    Pekny den prajem!

    M.

  • Reply BB 7. septembra 2017 at 9:42

    Ja som sa dlhé roky nevedela vzdať akejkoľvek veci – hlavne ak sa to týkalo oblečenia. Ale teraz, posledné dva roky sa toho všetkého, čo nenosím, naozaj CHCEM zbaviť. Vyhodiť niečo je mi ľúto, preto razím, podobne ako ty, teóriu – darovať či predať…. tiež som si kvôli tomu založila účet na vinted. A hlavne, snažím sa už teraz premýšľať viacej nad tým čo kúpiť a či vôbec. =)

  • Komentáre

    This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.