O prechádzkach, vybehanom smútku a upokojujúcej jóge

17. septembra 2017
o-joge

Nemám vzťah k športu.

Teda, memám pozitívny vzťah k športu. Trauma z telesnej výchovy siaha až do detstva. Pamätám si, ako som sa jej bála. Vyplakala som mamke jazierka sĺz, aby mi napísala ospravedlnenku a nemusela som cvičiť. Nebola aktivita, ktorú by som zvládla tak, aby sa mi spolužiaci nesmiali.

A vlastne bola. Vybíjaná. Strach z lopty zo mňa urobil jednu z najlepších hráčok, aj keď tak trochu nechcene.

Tieto detské traumy zo mňa urobili ženu, ktorá sa cvičeniu nikdy s nejakým veľkým nadšením nevenovala. Do fitnescentra som sa dostala raz, a to len úplnou náhodou, chuť cvičiť a vypracovať si dokonalé telo mi bola cudzia aj v čase, kedy tam chodili kamarátky, susedky, sesternice… skrátka všetky ženy v mojom okolí. Pre kompletnú predstavu svojej športovej šikovnosti, ktorá vyformovala náš vzťah-nevzťah, uvediem tragický stret s ping-pongovou loptičkou pred dvoma rokmi, ktorý ma dokonale utvrdil v tom, že tadiaľ cesta jednoducho nevedie.

A potom to prišlo. Zamilovala som si prechádzky. Viac ako desaťtisíc krokov denne. Do školy a späť. Do mesta a potom domov. Objavila som nové miesta, staré bratislavské uličky, výhľady na mesto, obľúbila si ružové parkové lavičky a kvetinové kríky… a to úplnou náhodou, pri strácaní sa mestom a nachádzaní tejto novej vášne.

o-joge

V tom stresovejšom období sa z chôdze stal beh. Nie, nie tak metaforicky, ale ozaj. Je pravda, že ma zo začiatku nebavil, no po pár týždňoch sa stal súčasťou mojej rutiny. Dokázala som pri ňom vypnúť príval rôznorodých myšlienok, ktoré ma trápili. Mala som svoju trasu, okolo podivne vyzerajúcej sochy býka pod Ufom, pozdĺž Dunaja, do cesty sa mi plietli len prázdninujúce deti a robotníci, ktorí menili staré lampy za nové verejné led osvetlenie ako mi každý deň prízvukovali.. Takto som vybehala smútok a strach zo zlyhania.

Beh nakoniec vystriedala jóga. Ranných 20 minút ma sprevádza už takmer mesiac. Upokojuje, pomáha mi nachádzať balans a relaxovať.

Stále nepatrím k ľuďom typu „bez športu sa nedá žiť“, ale tých ranných 20 minút, nech už ide o akýkoľvek pohyb, si strážim.

s láskou

daniela_slavik

You Might Also Like

6 komentárov

  • Reply Ali cajazpalaca 17. septembra 2017 at 17:41

    Ja som mala vždy pozitívny vzťah k športu nie však k telesnej. To bol zásadný rozdiel. Vyrastala som medzi chlapcami a tak som s nimi stále hrala futbal, basketbal, hokej a pingpong som milovala. Fitness na nudil beh som neznášala ale chôdza bola a je doteraz pre mňa veľmi dôležitá. Na výške prišiel aerobic, taebo, tanec. A neskôr jóga, bicykel, zumba. A na staré kolená objavujem beh. Je pravda že to ide ťažko ale ide. Pre mňa je pohyb život. Raz potrebujem energickej si pohyb inokedy iba dýchanie. Kým sa hýbem, žijem. A to som počas telesnej výchovy na ZŠ bola brana ako športové drevo. Je rozdiel medzi pohybom a pohybom dnes už to viem.
    Jóga dokáže pohltiť človeka a pomôcť s rôznymi zdravotnými a duševnými problémami. Verím že sa do nej zamilujes stále viac a viac.

  • Reply Janka Bianka 17. septembra 2017 at 18:29

    Ja tiež nejako k športu netiahnem. Je mi skôr ľúto, že na strednej akosi zhasli všetky umelecké aktivity ako hudobá či výtvarná a ostala len nudná telesná výchova. Do dnešného dňa to nechápem. Pritom ma baví beh, prechádzky milujem a rada hrávam bedminton. Jedine ten beh som na škole trochu obľubovala, no inak fakt nič. Som verná umeniu a to hlavne tancu a spevu. Fitko tiež nie je nič pre mňa, chodila som tam asi tak 3 mesiace a presvedčilo ma to o tom, že to nie je nič pre mňa. Mnohí sa tam aj tak len predvádzajú a to nie je nič pre mňa.

  • Reply Prolhana Mrcha 17. septembra 2017 at 23:02

    Jogu jsem pravidelně cvičila asi před rokem, ale na mě to je prostě neuvěřitelně pomalý. Potřebuju se vybít. Proto asi běhám. Dost mi to pomáhá i od úzkosti, so.. worth it. (Jinak jo, po józe mi bylo taky fajn, to neříkám.. Hlavně jsi najednou neuvěřitelně pružná a zvládáš boží věci.)

  • Reply Martina 18. septembra 2017 at 18:54

    Cim dalej, tym viac sa v Tebe nachadzam. Sme si zrejme velmi podobne. Nebudem opakovat vsetko Tebou napisane, kedze to presne sedi na mna, len k tej joge som sa zatial este nedostala, co ale nie je preprvylucene buducnost vylucene 🙂 Prechadzky a celkovo turistika su mojou srdcovkou snad uz od ranneho detstva a som presvedcena, ze nie je takmer nic, co by dlha prechadzka nezlepsila 🙂
    Ako vzdy, tesim sa na dalsie spoznavanie milej Danky.

    Pekny tyzden.

  • Reply Gabriela 18. septembra 2017 at 19:16

    Úplne s tebou súhlasím! Ani ja neholdujem telesnej výchove. Vždy, keď nastane táto hodina cítim sa aká si nemotorná a nesvoja vo svojom úbore, ktorý občas skôr pripomína pyžamo. Nehovoriac o tom, že ostatné dievčatá sú ďaleko za mnou vo väčšine športov a fyzických aktivít a ešte si k tomu domyslieť tie opĺzlé pohľady a poznámky chlapcov, keď vidia dievčatá drepovať. Ale snažím sa všetku tieto negatíva prehliadať alebo v nich nájsť aspoň niečo dobré. A už si vôbec nedovolím, aby takýto nepríjemný zážitok mi navždy znechutil pôžitok z pohybu. Lebo síce nenávidím loptové hry, športu vôbec neholdujem a vo fitku sa vždy cítim, ako by som sa tam ocitla čírou náhodou a len sa tam bezcieľne mocem v snahe prísť na to, čo mám vlastne robiť. Ale skutočne si užívam beh, dlhé prechádzky, túry, tanec, jógu a taktiež ma baví cvičiť, ale len medzi štyrmi stenami mojej izby. 🙂 😀
    PS. Fotky sú naozaj krásne, tak ako aj článok. 🙂

  • Reply Lady Lenna 19. septembra 2017 at 15:15

    To je pěkné, já na tom s tělákem byla na základce a vlastně i na střední dost podobně :/ vybíjená a jakékoliv míčové hry = největší zlo. Procházky jsou aspoň skvělé a uklidňující 🙂

  • Komentáre

    Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.