Sebaláska: 10 vecí, ktoré som začala robiť pre seba

13. decembra 2017
dievča s hrnčekom čaju

Sebaláska sa stáva jednou z popredných tém na sociálnych sieťach. Snáď každá blogerka má článok o tom, ako začala ľúbiť svoje telo, ale… Ak sa nad tým zamyslíme, sebaláska zďaleka nie je len o tom – ľúbiť sa takí, akí sme. Často zabúdame na druhú stranu mince. Dávame, snažíme sa vyjsť v ústrety iným, robíme šťastných ľudí navôkol a nemyslíme na seba. A ak dáme seba na prvé miesto, odrazu sme sebeckí…

Pred pár rokmi som si uvedomila, že mať seba na prvom mieste nie je zlé. Každý je zodpovedný za to svoje šťastie. Toto uvedomenie mi prinieslo do života aj myšlienky, z ktorých sa skladá tento článok…

reefinicia-uspechu-stastie

Povedať nie bez pocitu viny nikdy nebolo mojou silnou stránkou a stále sa to učím. Viem, že prikývnuť na všetko je kontraproduktívne. Smerujem tak energiu niekam, kam nechcem a len strácam čas.

Nerozčuľujem sa nad vecami, ktoré neviem zmeniť alebo nie sú dôležité. A prečo by aj? Pomôže mi to? Akurát okolo seba rozvírim negatívnu energiu. A takisto nerada trávim čas v spoločnosti ľudí, ktorí majú potrebu rozčúliť sa nad hocičím. Môžu ich štvať susedine večne zatiahnuté závesy alebo fakt, že pred Vianocami sú  obchody plné ľudí. Ale tým, že sa budem zaoberať davovou psychózou nakupovania iných, nič nezmením.

Staviam seba na prvé miesto a nepovažujem to za zlé. Veď kto iný na nás bude brať ohľad, ak nie my? Stretávam sa s názorom, že je to sebecké, no nesúhlasím. Prešla som dlhou cestou… Boli časy, kedy som sa snažila vyjsť všetkým v ústrety, konať v prvom rade pre dobro iných a zabúdala som na seba. A výsledok? Nespokojnosť, výčitky, vyčerpanie, sklamanie… Byť dobrou dcérou, priateľkou, kamarátkou, blogerkou, fotografkou a všeličím iným je náročné, a preto sa vždy snažím uistiť, že mám na to energiu.

Učím sa problémy riešiť, nie ich odkladať na potom… Toto bola, a musím sa priznať, že stále je, moja veľká výzva. Potom, potom, až potom som si hovorila pri veciach, ktoré som nevedela vyriešiť a čakala som, že sa to nejak vyprofiluje. Ibaže to viedlo len k obdobiu stresu, ktoré mi zobralo veľmi veľa energie. Teraz sa učím svojim problémom postaviť, lebo viem, že samé neodídu.

nic-relax-umenie-ticha

Som vďačná a teším sa z maličkostí, lebo tie tvoria skladačku šťastia. Každé ráno a pred spaním si v duchu poďakujem za to, čo mám alebo čo ma v daný deň potešilo. Maličkosti a tie krásne okamihy šťastia si vážim, keďže veľkú časť svojho života som presmútila. Teraz robím opak. A som šťastná. Nekladiem šťastiu materiálne podmienky. Nový nábytok do spálne alebo drahá kabelka nás šťastnými neurobí. To musíme sami.

Neurážam sa. Nemyslím tým, že nie som urážlivá, ale odmietam o sebe hovoriť, ako o škaredej, tučnej a všetkých obľúbených sebaurážkach, ktoré dnes fičia. Myslím, že ženy sú k sebe až zbytočne kritické. Iné vidíme ako bohyne a na sebe máme problém nájsť jednu peknú vec. Je ľahké mať v hlave ideál krásy, do ktorého nezapadáme, ale ťažšie je naučiť sa oceniť na sebe to ozaj krásne, hodnotné a neubližovať si hlúpymi frázami.

Som sama sebou a nie tou, ktorou si myslím, že by som mala byť. Nenosím najnovšie trendy, kašmírové svetre, hodvábne nočné košieľky, lodičky s vysokými opätkami, ani sa výrazne nemaľujem a aj napriek tomu som blogerka. Ak sa ma niekto opýta, kde pracujem, mám niekoľko druhov odpovedí podľa toho, ako veľmi rozumie online svetu, a tak nejak by som mohla pokračovať, ale dodám len, že každý z nás je tak krásne jedinečný, že je škoda hrať sa na niekoho, kým možno v skutočnosti ani nechceme byť, nie?

Učím sa tráviť viac času v prítomnosti. Častokrát žijeme v minulosti a budúcnosti, ale žiť tu a teraz je ťažké. To neustále premýšľanie, čo urobiť, kam ísť vo víre povinností zabíja krásu súčasnosti. O to viac si vážim okamihy tu a teraz a je jedno, či je to moment s knihou, ranný čaj alebo prechádzka popri Dunaji.

Odpúšťam si. Veď chyby robí každý a obviňovať sa stále dookola len umocňuje negativitu a pocity z nej plynúce. Proces odpustenia nebýva vždy ľahký, predovšetkým ak ide o nás. Veľakrát som si spytovala svedomie a vyčítala si svoje správanie sa, ale šlo o činy alebo slová, ktoré som nevedela vziať späť. A práve odpustenie, priznanie si chyby samej pred sebou, slzy, boli oslobodzujúce. Poznám sa, viem, že by som najradšej urobila vždy všetko „správne“, ale takisto viem, že to nikdy tak nepôjde. Sme ľudia a robíme chyby…

Robím veci, z ktorých mám strach. Viac telefonujem a viem ponoriť hlavu pod vodu. Stále mi robí problém ozvať sa k cudziemu človeku alebo neutiecť od lopty, keď sa kotúľa smerom ku mne… Sú strachy, ktoré potrebujeme prekonať raz a už sa ich nebojíme a potom sú tu také, ktoré nás desia aj potom, ako to zažijeme, ale menej. Viem, že ak sa niečoho bojím, skôr či neskôr sa tomu budem musieť postaviť (teda v prípade, že za hranicou strachu je niečo po, čom túžim).

Ak ste to dočítali až sem, spravili ste mi radosť. Tak mi nezabudnite do komentára napísať, čo s láskou robíte pre seba vy?

s láskou

@danielaslavik

You Might Also Like

16 komentárov

  • Reply Veronika 13. decembra 2017 at 15:47

    Vždy ti chcem napísať, že „zatiaľ najlepsi clanok“, ale to pri každom tom poslednom, takze napíšem inak – momentálne môj najinšpiratívnejší clanok 😉 A co robím pre seba? Snažím sa hodinku (alebo dve) denne nájsť cas pre seba – čítam, alebo niečo upeciem (to co ma bavi). S vylozenymi nohami, čajom/kávou a bez výčitiek. Snažím sa viac hovorit „nie“ a robiť to, co chcem a nie to, co odo mna žiadajú druhí. A darí sa mi to 🙂 Inak suhlas s každým jedným odsekom v článku 🙂

    • Reply Flung out of space 13. decembra 2017 at 15:50

      Ďakujem 🙂 Teším sa, že ťa inšpiruje(m). Sledujem tvoj Instagram a vidím, že aj popri dieťatku si vieš nájsť čas na seba a to je skvelé 🙂

  • Reply Romilikes 13. decembra 2017 at 16:37

    Veľmi inšpiratívny článok a som rada, že čoraz viac ľudí o svete rozmýšľa podobne ako ty. A čo pre seba robím? Snažím sa eliminovať vysávačov energie v mojom okolí a neriešiť hlúposti a asi aj preto nemám televízor ?

    • Reply Flung out of space 13. decembra 2017 at 19:02

      Všakže! Sme na tom podobne 😉

  • Reply Life by Marie 13. decembra 2017 at 17:36

    To je tak krásný článek! Hned si ho musím uložit a číst ho pravidelně 😀 Největší problém by mi asi dělal bod poslední – jsem hrozný srab.

    • Reply Flung out of space 13. decembra 2017 at 19:01

      Ty si zlatíčko, ďakujem a neboj sa, akonáhle prekonáš strach, je to ľahšie. Držím ti palce! 🙂

  • Reply Greta 13. decembra 2017 at 18:59

    Toto je veľmi pekné zamyslenie, cítiť z neho, že to naozaj takto robíš a prežívaš. Klásť seba na pré miesto nie je sebecké, veď naša vlastná spokojnosť a vyrovnanosť pomáha aj iným lepšie, krajšie a príjemnejšie žiť . Podobne ako pre teba aj pre mňa je dôležité odpustiť si. Je dobré cítiť vinu ak sme naozaj vinní a snažiť sa chybu napraviť ale nemôžeme sa trestať naveky alebo žiť v napätí či sú naše skutky vždy správne. Moja skúsenosť s jedným veľkým sebaodpustením mi umožnila dostať sa „nad vec“ a pomohla mi odštartovať môj profesijný život podľa mojich predstáv.
    Držím ti palce, aby si bola spokojná, želám ti veľa úspechov a teším sa na ďalšie tvoje články. 🙂

    • Reply Flung out of space 13. decembra 2017 at 19:01

      Ďakujem veľmi pekne, Greti ❤️ ❤️ ❤️

  • Reply Anhale 13. decembra 2017 at 19:09

    Skvelý článok. 🙂 Každý deň sa snažím robiť veci pre seba, či už je to chvíľka s knihou, meditácia, pozeranie obľúbeného seriálu alebo počúvanie hudby a rozmýšľanie. Vďaka tvojmu článku som si však uvedomila, že mi robí zaťažko povedať nie. Hoci som si myslela, že mi to problém nerobí, mám pocit, že pravda je opak. Takže ti ďakujem 🙂

    • Reply Flung out of space 13. decembra 2017 at 19:14

      Ďakujem za krásny komentár. Ja s Nie mám takisto stále problém, ale pracujem na tom… Tak ti držím palce, nech sa ho naučíš hovoriť čo najskôr.

  • Reply Martina Macka Mich. 13. decembra 2017 at 19:10

    Velmi krasny clanok, stotoznujem sa uplne so vsetkym akurat este sa nedokazem uplne dostatocne pri niektorych veciach ovladat 🙂 ale to chce cas…. k tomu co si napisala, ze a predsta si blogerka hmm mne sa praveze pacis ze nie si rovnaka ako vsetky ostatne. Ze tvoje clanky maju hlbsiu myslienku, tvoje fotky su proste uzasne a pritom na nich nemusis ist ,,s kozou na trh”. Velmi inspirativny clanok ❤️❤️❤️

    • Reply Flung out of space 13. decembra 2017 at 19:12

      Ďakujem kráááásne. Ani nevieš, ako veľmi si ma potešila ❤️

  • Reply Lucia 13. decembra 2017 at 23:54

    Ach povedať nie je náročné, ja sa to učím, ale nie stále to ide. Inak ten posledný bod sa snažím robiť aj ja, a ešte sa snažím neurážať a hlavne si nedomýšľať ( ale skôr tak všeobecne), pretože mnohokrát si berie k srdcu veľa vecí, ktoré so mnou ani nesúvisia a potom som z toho nešťastná, takže toto sa snažím dávať na minimum :).

    LIFE IN PICTURES BY LU

  • Reply Veronika 14. decembra 2017 at 22:37

    Veľmi krásny článok ❤️ (popravde je to prvý čo čítam na tvojom blogu a rozhodne sa teším na ďalšie a prečítam si aj staršie ?) … s tým sebakritizovaním a nespokojnosťou sama so sebou máš pravdu. To je podľa mňa najväčšia ´prekážka ´ ktorej čelíme a je dosť ťažké, prekonať alebo aspoň trošku nad ňou zvíťaziť .

  • Reply EVA LAJT 15. decembra 2017 at 3:10

    Odzneli tu už superlatívy a ja sa musím v nim pridať. Ľahkosť akou píšeš je úžasná, pohladenie na duši.
    Veľa z tých vecí, čo si pomenovala si často uvedomujem aj ja a vychadza mi jedna vec, ktorá je základom aj pre tie ostatné – byť prítomný tu a teraz. Keď si užívame daný moment, plnými dúškami máme menšiu tendenciu vracať sa do minulosti, kde sa trápime nad vecami, ktoré zmeniť nemôžeme. Tu a teraz si vieme viac uvedomiť čo naozaj v živote máme, keď sme v minulosti alebo budúcnosti tak sme v myšliekach stále v tom, čo sme už stratili, ale v tom čo ešte nemáme. Učím sa aj ja, život je nekonečná škola ?

  • Reply Teha 15. decembra 2017 at 23:52

    Veľmi príjemné čítanie!
    Niektoré veci robím presne rovnako: mám sa rada – Seba, nielen vo význame svojho tela, snažím sa tešiť z rôznych maličkých a na pohľad banálnych vecí (pretože tie nám skladajú skutočný život), neplytvám energiou tam, kde to nemá význam a uprednostňujem jasné odpovede na otázky, ktoré sa ma bytostne tykajú, a to bez zbytočného kľučkovania a zdvorilostných omáčok. Šetrí to čas aj energiu – tú moju určite 🙂

  • Komentáre