Umenie byť sama sebou

Umenie byť sama sebou
Byť lesbičkou na Slovensku vo všeobecnosti znamená dve veci. Buď máte nálepku mužatka – feministka – stará dievka, alebo ste neviditeľná a v kútiku duše sa za to nenávidíte.
Naša spoločnosť je ešte stále nastavená tak, že inakosť považuje za niečo NEnormálne, možno aj z tohto dôvodu sa veľa z nás k tomu stavia podobne. Keď som pred vianocami natrafila na youtuberky Stevie Beobi alebo Kate FruitFlowers, bola som milo prekvapená, ako verejne hovoria o svojich comingoutoch, vzťahoch a pripadala som si, ako z inej planéty. Takej, kde byť iná je hriech. Takej, kde ak už lesbička ste, mali by ste o tom radšej mlčať.

Áno, fázou mlčania som prešla. Bola krátka, ale dala mi veľa. Uvedomila som si, že spoločne s mlčaním ide ruka v ruke aj klamstvo. Môže sa stať, že ani nevieme ako, a naraz žijeme dva životy. A tak (aj keď okolnosti boli všelijaké) sa moje dva životy pretli. Nemala som taký šťastný coming out ako Kate FruitFlowers, ale na druhej strane, ani tak tragický, ako moja milovaná. Trvalo niekoľko rokov, kým mamka prešla fázou „sú len kamarátky“ až k fáze  „moja dcéra fakt žije so ženou“. Sprvu som sa na ňu hnevala, že ma nedokáže brať takú, aká som, no potom som si uvedomila, že to chce čas. A je to okej. Som šťastná, že mi konečne nebráni byť sama sebou aj doma.

Môj coming out sprevádzali straty a nálezy. Stratila som jednu z najlepších priateliek a sesternicu v jednom, ktorá ma po večeri čítania svätého písma nechala ísť svojou „hriešnou“ cestou. Naše priateľstvo sa premenilo na ignoráciu, ktorá sa z času na čas prelomí facebookovým blahoželaním k sviatku. Na druhej strane, spoznala som viacero inšpiratívnych ľudí, s ktorými ma spája viac ako orientácia, našla som svoju milovanú, stala som sa chápavejšou a naučila som sa na všetko pozerať aj z druhej strany.

Uvedomila som si, že občas nás život zavedie na rázcestie a núti nás vybrať si smer. Buď pôjdeme po ceste, na ktorú nás vedú iní alebo pôjdeme tou vlastnou, hoci znamená sklamanie pre ostatných. Nebudem klamať, veľakrát som si vybrala prvú možnosť a vždy som sa vrátila. Viem, že nie vždy ma bude moje okolie akceptovať takú, aká som (hoci to niekedy bolí), ale aj v takých chvíľach je len na mne, či si ostanem verná a budem sebou… 

S láskou
Daniela
18 Comments
  1. Veľmi krásny článok za ktorý máš u mňa min. 20/10. Osobne síce takúto skúsenosť nemám, každopádne mám skúsenosť s tým, že som večne terčom posmeškov na adresu, že som frigídna. Ja neviem, či to je len našou mentalitou, zväčša hlavne niektorých ľudí, alebo sí ľudia fakt myslia, že sám človek nevie identifikovať svoju sexualitu. Keď raz poviem, že som asexuál, tak kurňa asi viem, čo to obnáša a myslím si, že ten druhý vie akurát také … *dubové* o tom, čo a ako sa cítim. Boli časy, kedy mi to liezlo na nervy väčšmi, pretože ma neustále nebavilo ľuďom vysvetľovať, aký je rozdiel medzi asexuálnym a frigídnym človek. Teraz sa už len pousmejem a idem ďalej. A ešte nehovorím o ľuďoch, ktorým keď to poviem, idú ma "poúčať", že ním určite nie som 😀 Takých by som najradšej prerazila min. na polovicu hneď! 😀 ♡ ◠‿◠ ♡

    * Blog de la Licorne *

  2. Ďakujem krásne. Tvoj komentár ma potešil. Mala som kamaráta, ktorý je asexuál a ani vtedy a ani teraz sa mi to nezdá divné, zvláštne alebo nejakým iným spôsobom nenormálne. Každý sme nejaký… 🙂 Je hlavné ostať sám sebou :*

  3. Krásný článek! Přesně tak, nejdůležitější je zůstat sám sebou a nesnažit se zalíbit ostatním lidem. Každý máme něco, co nemusí být ostatním po chuti, ale to už je jejich problém.
    MY COZY CORNER

  4. Veľmi pekný článok. Keď som prešla na gymnázium, spoznala som svoju dobrú priateľku, ktorá síce nie je lesbička, ale otvorila mi oči čo sa týka lgbt komunity a feminismu a dokonca aj politiky. Pred tým som nemala nijaký problém s ani jedným menovaným, ale teraz je to úplne iné :). Farebnejšie dalo by sa povedať. Môj jediný podobný zážitok bol "coming out" s vegetariánstvom, nedá sa to úplne porovnávať, ale aj tu boli narážky typu je to len fáza :D. V časti, kde si písala o mamke ma to trošku zamrzelo a je zvláštne ako na inú sexuálnu orientáciu reagujú rodičia, je to pre nich snáď ešte náročnejšie ako pre ich dieťa. Každopádne vám to s tvojou milovanou veľmi prajem a dúfam, že spolu budete dlho šťastné :).

  5. krásny článok, ja mám rada "iných" ľudí, presne ako píšeš, treba byť sám sebou, nie sa prispôsobovať okoliu. Rodičia by si mali uvedomiť, že orientácia nieje choroba, že je to stále ich dieťa, zdravé, krásne a šťastnejšie práve takto 🙂 Prajem vám veľa spoločných rokov 🙂

  6. Fuu tak to je tazka tema, ja osobne sa snazim ludi akceptovat, hoci s tym nie som stotoznena a ak by som vyhlasovala, ze ano, klamala by som. Som vsak za to, ze kazdy by mal zit tak, aby nerobil zle inym ludom a pokial to tak je, je v podstate jedno akej je orientacie. Chapem, ze tvoji rodicia to tazko znasali, bolo by to asi divne ak nie. Vytrcat z radu je tazke, ale zas si myslim, ze prave teraz je take obdobie, ked kazdy moze zit tak ako chce a to je v podstate fajn. Len sa samozrejme musi zmierit s tym, ze nie kazdy bude povazovat to co robi za spravne. Ale to je normalne, kazdy sme predsa iny a kazdy ma na vsetko iny pohlad, hlavne je akceptovat sa. A mozno aj tvoja sesternica potrebuje cas a potom bude opat tvoja najlepsia kamoska. Mozno s inym pohladom na svet, ale o to to moze byt zaujimavejsie 🙂
    Zelam ti vela sil 🙂
    LIFE IN PICTURES BY LU

  7. Ďakujem za milý komentár. Súhlasím. Človek, ktorý sa o napr. o lgbt komunitu,feminizmus alebo o čokoľvek iné nezaujíma, môže mať kopu predsudkov, môže sa báť, poprípade byť zmätený, ale ak zistí niečo bližšie, uvidí, že nič nie je čiernobiele… Napr. mňa nikdy nezaujímalo Transrodoví ľudia, ale keď som zopár spoznala, vypočula si ich príbehy, mám úplne iný názor a mám chuť im pomáhať, lebo to nemajú ľahké… Ak lesbičky a gejovia to majú v spoločnosti ťažké, transrodoví ľudia sú na tom ešte oveľa horšie.
    A čo sa týka vegetariánstva, to úplne chápem… Mňa spočiatku nechceli podporiť vo vegetariánstve, potom si zvykli a keď som sa stala vegankou už nemali slov… Stále si musím doma vypočuť narážky typu – čo to zas stváraš alebo však aj tak nič neješ 😀 ale je to môj život… :*

  8. Tak toto bolo skutočne tak krásne napísané. Ja homosexuálov veľmi podporujem, pretože si myslím, že každý má právo byť s tým, koho miluje a urobiť si svoje vlastné šťastie. Mám priateľa už osem mesiacov a nikto nám vzťah neschvaľoval a bála som sa že stratím priateľov. Ale stálo by mi to za to. Mentalita niektorých úzkoprsých ľudí, ktorí na každého, kto je iný, pozerajú cez prsty, je pre mňa veľkou záhadou. Je to škoda, že sa ignoruješ so sesternicou, pretože rodina je nesmierne dôležitá, ale možno jej stačí len čas 🙂 prajem vám veľa krásnych a šťastných dní.

  9. Máš môj obdiv za to, že si sa takto otvorila. Naozaj ti fandím a veľmi silne dúfam, že časom sa vaša situácia zlepší. Určite to máte ťažké, no myslím si, že pomaličky veľmi slimačími krokmi sa postupne verejnosť uvoľňuje tak, ako mladne. Strach je silná emócie, a ešte naša generácia je generácia strachu zo všetkého nového a nepoznaného. Ale búra sa to. Držím vám silno pršteky a verím, že pravá láska všetko zdolá.

  10. Tak pekný článok. Ďakujem ti za tvoju úprimnosť, že si sa s nami podelila o tvoj príbeh. Je smutné, že v dnešnej dobe sa človek musí skrývať, že sa musí hanbiť za to aký je. Obdivujem ťa za tvoju odvahu nebáť sa a ukázať samú seba. Len tak ďalej! 🙂

    http://lamodaeanarchia.blogspot.it/

  11. Tohle ti opravdu nezávidím, ale je důležité, že jsi sama sebou a tví nejbližší to jistě časem pochopí, pořád jsi to přece ty. Jsem docela zvědavá, jak se bude pohled na homosexuály ve společnosti vyvíjet, už teď je to poměrně časté a veřejné téma, tak jaké asi budou comingouty generace našich děti.

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *