O zrkadle a tieni

10. septembra 2017
o-spriaznenej-dusi-o-priatelstve

Chcem byť tvojím zrkadlom a tieňom, najdrahšia priateľka. Vždy ti poviem pravdu a nikdy ťa neopustím.

V mojom živote bolo a stále je niekoľko druhov kamarátstiev. Školské najlepšie kamarátky ma sprevádzali detstvom. Boli tu pre mňa a ja pre ne v trpko-sladkých časoch, poznali moje prvé lásky, tajné túžby, najväčšie sny a aj niektoré tajomstvá. Spoločne sme sa chichotali, plakali, rozprávali sa dlhé hodiny a keď nadišiel čas, jedna druhej sme sa vytratili zo životov.

Z času na čas sa mi v živote objaví maskovaný priateľ, ktorý častokrát len berie (v lepšom prípade iba ilúzie), má tendenciu ovinúť sa okolo mňa ako had a pod zámienkou dobre mienených rád spôsobí katastrofu. Jeho strata je potom vlastne vyslobodením. Ďalšou kategóriou sú kamarátky typu „ak nemám s kým, aj ona je fajn“. Každá z nás (dobre, tak väčšina) takou je a takú má. Ale spriaznenosť duší a kamarátka „zrkadlo a tieň“ je najvzácnejšia.

Zistila som, že najlepšia priateľka nemusí byť tá, s ktorou som sa ako malá hrávala v piesku, ktorej som sa spovedala z prvých hriechov, nemusela poznať moje prvé a vlastne ani druhé lásky. Mohla sa objaviť v mojom živote až oveľa neskôr.

Neskôr, ale predsa v správny čas.

Je tou, s ktorou sa dá za krátko vytvoriť silné puto a v danej chvíli vieme byť jedna druhej tým, čím potrebujeme.

Má v sebe kúsok zo mňa a ja z nej. Spoločné konverzácie sú podčiarknuté smiechom. Naše „aj ja“ zakaždým, keď nájdeme podobnosť, je zrkadlenie jednej v druhej.

Je niekým, kto za mojím „som okej“ počuje tiché volanie o pomoc. Nenosí na tvári masku záujmu. „Ako sa máš?“ neberie ako slušnosť, či spoločenskú konvenciu, preto vždy počká na odpoveď. Úprimnosť a odvážnu, hoci pichľavú, pravdu z jej úst si cením omnoho viac ako zhluky poloprávd a dobre mienených lží. Drobné nedorozumenia sa nepremieňajú na múry, ale sú súčasťou spoznávania. Idealizmus jej imponuje rovnako ako mne. Ženské klebetenie sa pri nej mení na rozhovor duší. Učí. Inšpiruje, odhaľuje tú nepoznanú časť vo mne. Počuje nevyslovené. Číta z ticha. Podvedome tuší… alebo vie. Je niekým, koho som poznala už dávno predtým, ako sme sa stretli.

A presne také zrkadlo a tieň by mala mať v živote každá z nás.

s láskou

daniela_slavik

You Might Also Like

8 komentárov

  • Reply Veron 10. septembra 2017 at 15:08

    Och zlatko. Tak krásny článok.

    • Reply Flung out of space 10. septembra 2017 at 15:23

      Ďakujem, Veronika 🙂

  • Reply Lady Lenna 10. septembra 2017 at 17:33

    To je krásné, ale bohužel jsem ještě za svůj život takovou kamarádku nenašla, vždycky jsem pro všechny své kamarádky byla až „ta druhá“ a to jsem pro ně dělala mnohem více než ostatní. Někdy mám pocit, že pravé přátelství snad ani neexistuje :/

  • Reply Králičí Máma 10. septembra 2017 at 17:58

    Též se řadím mezi ty, které pravé přátelství ještě nepoznaly. Myslím, že párkrát už se „rýsovalo“, ale kamarádky se vždy odstěhovaly do jiného města a kontakt postupně slábl až se z toho stalo pouze občasné psaní po facebooku nebo jednou za čas setkání, pokud přijede k nám do města. Pravé přátelství mi moc chybí, ale někdy si sama sobě upřímně říkám, že život už mám natolik usedlý a zajetý v určitých rodinných kolejích, že nevím, jestli bych už byla schopná vyčlenit dostatek času pro to, aby takové přátelství mělo dostatečný prostor a bylo tím, čím bych si přála, aby bylo.

    http://www.kralicimama.cz

  • Reply Lily of the valley 10. septembra 2017 at 19:55

    To si krásne napísala! Ja som si veľmi dlhú dobu myslela, hlavne ako tínedžerka, že s mojou najlepšou kamarátkou musím mať toho veľmi veľa spoločného, že budeme preberať každého chalana, hovoriť všetky svoje myšlienky, nosiť rovnaké tričká alebo vlastne vyzerať veľmi podobne (bola to taká tá podoba we♥it fotiek, kde sú odfotené bffky). Avšak potom prišlo do môjho života dievča, ktoré vyzeralo inak, obliekalo sa inak, vôbec nemala záujem o konverzácie o chlapcoch a práve ona sa stala mojou najväčšou oporou, v akú som kedy ani nedúfala. Vtedy som zistila, že mať takého dobrého priateľa, nie je o nazvaním „BFF,“ ale skôr spriaznená duša alebo rodina. 🙂

  • Reply Gabriela 11. septembra 2017 at 20:12

    Pri čítaní tohto článku som si spomenula na všetky priateľstvá, ktoré som sama prežila. Píšeš krásne, tak krásne, až sa mi pri čítaní každého jedného slova roztápa srdce. Si veľmi talentovaná a dokážeš sa nádherne vyjadrovať, taktiež zdieľaš so svojimi čitateľmi svoje názory a myšlienky na témy, ktoré veľa ľudí nechce alebo nedokáže riešiť.

  • Reply Sabi 11. septembra 2017 at 20:19

    naozaj krásne slová 🙂 typy priateľstiev, čo opisuješ, sa presne nachádzajú v mojom živote, až mi to príde desivé 😀 najviac ma pobavila kamoška ,,aj ona je fajn“! ja mám dve najlepšie kamošky – jednu poznám väčšinu života, druhú 4 roky, ale je to akoby celá večnosť… práve vtedy človek vie, že skutočne našiel poklad, keď puzzle do seba zapadnú a svet sa točí tým správnym smerom… 🙂

  • Reply Intimita lúčiaceho sa leta - Flung out of space 20. septembra 2017 at 10:55

    […] som vílu a zistila som, čo je to bájne „tu […]

  • Komentáre

    Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.