Ako som sa začala spoznávať a koho som v sebe objavila

21. januára 2019

Ležím vo vani a tóny Tiersenovej najnovšej skladby mi pripomínajú znovuzrodenie. Táto myšlienka už niekoľkýkrát flirtuje s realitou. Mojou realitou. To, čo sa mi deje, je také malé a predsa veľké znovuzrodenie.

Vďaka #10yearschallenge, ktorá nedávno ovládla Instagram, som si spomenula na svoje 20-ročné ja. Najprv som sa na ňom úprimne zasmiala. Má len zlomok z toho dnešného. Má moje črty tváre a… to je asi tak všetko. Prišlo o veľa ilúzií, presvedčení a konieckoncov aj kíl. Našťastie. Oči si maľovalo čiernou linkou, vlasy farbilo na ryšavo a oblečenie túžilo mať, ako celebritky z časopisov. Ah, bože!

Po prvotnom smiechu by som svoje niekdajšie ja najradšej vyobjímala. Hľadalo sa. Tak ako sa hľadá každý z nás. A hoci sa na začiatku snažilo byť niekým iným, uvedomilo si, že vlastne uteká sebe.

Nepamätám si moment, kedy som prestala utekať. Viem len, že to nebolo dávno. Len pár mesiacov, ktoré tvoria sotva tri či štyri roky. V čase, keď som prestala počúvať všetkých naokolo. A začala seba. Ten jemný hlások svojej duše.

K spomienkam na dni, kedy som si začala byť bližšie, rátam tie, v ktoré som pracovala na vydaní knihy. Keď som s radosťou vstávala a sadala k stolu, načrtávala príbeh, hľadala tie správne slová a opravovala vetu po vete…

A rátam aj tie, keď som sa cítila vinná, plakala a dookola sa ospravedlňovala za to, čo mi bolo prirodzené. Za lásku. Za nerešpektovanie hraníc. Obe spomienky sú spomienkami nielen na možnosť byť bližšie sebe, ale aj snahu porozumieť si a spoznať, aká ozaj som.

Na ceste späť domov som zistila, že veľa snov a prianí, o ktorých som si myslela, že bez nich nebudem šťastná, spokojná alebo živá, v skutočnosti neboli moje. Len som ich za svoje prijala.

Objavila som aj tajomnú komnatu, kde žije mnou dlho odmietaná súčasť. Ja, ktoré svoje nedostatky zahladzuje, neprijíma a tvári sa, že nie sú. Taký malý pokrytec, čo sa veľmi hanbí za svoje omyly a lži. Prijala som ho. Dnes už viem, že túžba vzbudiť dojem dokonalosti alebo falošný obraz mojej neomylnosti, ho vedia vylákať z tajnej miestnosti a preberá kontrolu, teda skôr sa o to už len snaží. Elfka mu to nedovolí.

Spoznať elfku bol ozajstný zážitok. Je pokojná, vyrovnaná, má vyváženú emocionálnu a racionálnu časť. Elfka si večer poplače a ráno vstane s úsmevom, lebo vie, že ju čaká nový deň.

Elfka dokáže udržať na uzde aj moju milovanú bohémku, ktorá žije tu a teraz, nemyslí na to, čo bude a dokáže uletieť. Poriadne. Elfka jej to však nedovolí. Je takou vodováhou, dokáže prinútiť malého pokrytca priznať si, že nie je dokonalý, ale zároveň ho objíme a dá mu pocítiť, že je to v poriadku. A naleje bohémke večer pohár vína a kúpi čokoládu, ráno ju však zobudí a pošle cvičiť jógu. A ja ju za to milujem.

You Might Also Like

Nik nekomentoval

Komentáre

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.